V lete americká administratíva prekvapila nemeckú vládu a spojencov náhlym oznámením o tom, že USA stiahnu zo SRN cca 12 000 vojakov. Minister obrany Esper o tom podrobnejšie hovoril 29. júla 2020. Tento krok prišiel po opakovaných vyhrážkach prezidenta Trumpa, ktorý už dlhšie poukazuje na Nemecko, že si neplní svoje záväzky dávať 2 % HDP na obranu,.
S týmto záväzkom má problém väčšina krajín NATO vrátane Slovenska. Skutočnou príčinou je zrejme Trumpova obchodná politika a program „America First“. Trump opakovane kritizoval Nemecko, ktoré považuje za priameho obchodného konkurenta.
Spolu s vojakmi malo dôjsť aj ku stiahnutiu rodinných príslušníkov a uzavretiu viacerých inštalácií v Nemecku. Časť vojakov sa mala vrátiť priamo do USA a časť by mala byť rozmiestnená v iných častiach Európy. Ešte v lete americká vláda a ministerstvo obrany tvrdili, že je to len otázka niekoľkých týždňov. No podľa Meghann Myersovej, Pentagonskej spravodajkyne Military Times, odchod amerických vojsk z Nemecka nie je ešte ani zďaleka úplne istý.
Proti sa totiž postavila skupina poslancov Kongresu z obidvoch politických strán. Výbor pre ozbrojené sily Snemovne reprezentantov pomerom 49 ku 7 schválil dodatok k rozpočtu na obranu na rok 2021, ktorým zatiaľ zablokoval stiahnutie vojakov z Nemecka. Kongresman Ruben Gallego (demokrat) konštatoval, že tieto plány môžu byť po voľbách úplne zmenené.
Dodatok podporili vo výbore aj republikáni. Kongresman Gallego doslova povedal: „Prezident môže mať svoje pohnútky, ale tento typ diskusie musí zahŕňať aj Kongres, a Kongres má veľmi odlišnú predstavu, pokiaľ ide o NATO“.
Američania už niekoľko krát výrazne redukovali vojenskú prítomnosť v Európe a obzvlášť v Nemecku. Ku koncu studenej vojny mali len v Nemecku takmer 400 tisíc vojakov s kompletným vybavením. Dôvodom bola konvenčná prevaha Varšavskej zmluvy a logistická náročnosť strategického presunu Američanov do Európy v prípade vzniku konfliktu. Po skončení studenej vojny došlo k výraznej redukcii kapacít.
Druhá vlna redukcie nastala po roku 2004, kedy mali USA v Nemecku cca 90 tisíc vojakov. V súvislosti s rozšírením NATO a uvoľnením napätia v Európe aj tento počet dramaticky redukovali. Len v roku 2006 sa rovno z nasadenia v Iraku a Afganistane sťahovali priamo do USA obrnená divízia, mechanizovaná divízia a príslušné podporné sily.
Američanom v Nemecku zostalo do 40 tis. vojenského personálu. Ale ten predstavuje len minimum bojových jednotiek, medzi ktorými je najvýraznejšia len jedna Stryker brigáda (mechanizovaná pechota na platforme Stryker). Väčšinu personálu predstavujú veliteľstvá, ich zabezpečenie, logistická podpora na zabezpečenie prípadného prísunu posíl do Európy, výcvikové a školské zariadenia.
Väčšina týchto zariadení nepredstavuje žiadnu reálnu vojenskú silu, či bojový potenciál. Najznámejšie sú Geogre C. Marshal European Center v Garmisch-Partenkirchene, letecká základňa v Ramsteine, výcvikové priestory vGrafenwöhri a Hohenfellse, či veliteľstvá v Stuttgarte. Ohlásená redukcia o 12 tisíc vojakov by výrazne znížila už aj tak slabý bojový potenciál, lebo by došlo aj k odsunu bojových jednotiek.
5400 vojakov by sa malo presunúť do iných európskych krajín (Taliansko, Belgicko), 2500 príslušníkov leteckého personálu aj s technikou by sa presunulo paradoxne ešte viac na západ a to na leteckú základňu RAF Mildenhall v Anglicku. Zvyšných 6400 vojakov, vrátane 2. pluku kavalérie (cvičili aj na Slovensku), by sa kompletne stiahlo naspäť do Spojených štátov. Odtiaľ by boli nasadzovaní len ako rotačné jednotky v rámci zvýšenej prítomnosti vo Východnej Európe, ale už len na krátky čas a bez rodín.
Plán počítal napríklad aj s redislokáciou amerických veliteľstiev, najmä USEUCOM (európske veliteľstvo) a USAFRICOM (veliteľstvo pre Afriku) z nemeckého Štuttgartu do Belgicka. Práve v tom môže byť problém. Nielen že by sa nelogicky presúvali na západ, ale tento typ veliteľstiev potrebuje aj špecifickú infraštruktúru a podmienky, ktoré tam momentálne nie sú.
Ohlásené sťahovanie vojsk vytvára problémy aj doma v USA. Američania síce môžu do svojich domácich základní umiestniť dodatočné mechanizované jednotky, ale zabezpečiť bývanie a podmienky pre rodiny 6400 vojakov ani zďaleka nie je úloha na pár týždňov. Rodiny amerických vojakov totiž bežne bývajú priamo na základniach, kde majú vybudované kompletné zázemie, vrátne škôl a siete obchodov. Navyše je celý tento zámer v kontradikcii s americkým programom posilňovania odolnosti NATO a jeho odstrašujúcej schopnosti v Európe.
Ako poukázal kongresman Gallego, počkajme si na voľby a ďalší vývoj, nakoľko tento typ rozhodnutí musí byť starostlivo zvážený a návrhy aj prakticky realizovateľné.
