Jeho rýchlu politickú smrť priniesla zdanlivo banálna príhoda. V stredu večer, po tom, čo česká vláda, ktorej je Prymula členom, zatvorila celú krajinu vrátane krčiem a reštaurácií, si s politickým kolegom, podpredsedom ANO Jaroslavom Faltýnkom, zašiel do luxusnej reštaurácie Rio's na Vyšehrade.
Zrejme nepovažovali podnik dostupný len pre boháčov a papalášov za subjekt, ktorého sa všeobecný zákaz prevádzky týka. Rovnako, ako sami seba nepovažovali za bežných občanov. Veď sú vysoko postavení politici a nie plebs. Dnes ho predseda vlády Andrej Babiš požiadal o odstúpenie z funkcie, inak ho z funkcie odvolá sám. Ak sa Vám to zdá pokrytecké, alebo príliš prísne, dočítajte až do konca.
Prymula mal povesť náročného, sebavedomého špičkového odborníka a skvelého manažéra. Mal za sebou celý rad významných funkcií, vrátane rektora univerzity, šéfa ústredného krízového štábu a riaditeľa fakultnej nemocnice. Takže je naozaj skúsený manažér a naviac všestranne inteligentný, je dokonca medzinárodný šachový majster.
Lenže inteligencia a na prekvapenie ani dlhoročná vojenská a manažérska prax z neho neurobili dobrého lídra. Takého, ktorý by správaním a osobnostným profilom zodpovedal jeho vojenskej hodnosti a dnešnej funkcii ministra. Dokonca oznámil premiérovi, že nehodlá odstúpiť.
Je síce šikovný, ale nie nenahraditeľný. Úspešným manažérom môže byť aj bezcitný, ale efektívny cynik. No líder musí oplývať inými vlastnosťami. Andrej Babiš v pudu sebazáchovy vlády nemohol urobiť nič iné, než ctiť elementárnu politickú kultúru, ktorá nám na Slovensku tak chýba a nekompromisne vyzvať ministra na odchod.
Dobrý manažér robí veci správne, dobrý líder robí správne veci.
Pochopenie tejto zdanlivo jednoduchej vety robí viacerým ľuďom problémy celý život. Najmenej túto myšlienku chápu mnohí politici, ktorí často nie sú ani dobrí manažéri a už vôbec nie lídri. Aj keď to nie je prípad ministra Prymulu, pokiaľ ide o manažérske schopnosti.
Toto platí obzvlášť na Slovensku, ale nevyhli sa tomu nikde na svete. Vodcovia a štátnici boli v každej dobe všelijakí, dobrí aj zlí. Moderná digitálna doba doslova vychrlila množstvo bizarných celebrít, ktorým umožnila prebiť sa až do čela spoločnosti. Plytkí ľudia, prázdne ľudské nádoby, ktorí ale majú ctižiadosť a žalúdok na to, zohnať peniaze a podporu za každú cenu. Takí sa dnes vedia predrať dopredu. Často to nie sú lídri, ani nemajú na to predpoklady. Len sa tak tvária. Aby nikto nepostrehol, že kráľ je nahý, tak sa radi obklopujú sebe podobnými poslušnými pochlebovačmi. Zvyšok je jedno veľké divadlo a nákladná reklama.
Začína to vždy tým, že sú veľmi kritickí voči tým druhým, najmä oponentom. Ak ide o politickú súťaž, bohužiaľ platí, že čím väčšia teatrálnosť, čím väčšie hulvátstvo, tým lepšie preferencie. Lenže týmto si naši politici vychovávajú masy ku svojmu obrazu a do budúcnosti podrezávajú konár pod spoločnosťou.
Ak sa tento typ ľudí dostane k moci, tak sa latka odrazu posúva nižšie a nižšie. Byť prichyteným podvodníkom alebo plagiátorom už nie je dôvodom na všeobecné opovrhnutie a hanbu. Zrazu je to len taká smietka na zovňajšku. Vraj je vyvážená vyšším poslaním a nenahraditeľnou dejinnou úlohou morálne zlyhávajúceho politika.
Zákony, pravidlá a zásady zrazu už neplatia tak doslovne. Platia akože pre všetkých, ale štatisticky aj tak počítame s tým, že nie všetci sa nimi budú riadiť. Stačí nám stanovené percento a ak ich nedodržiavajú vodcovia, tak je to len zanedbateľný zlomok a určite na to majú vyššie dôvody.
Život ma naučil mnohému. Aj tomu, že vojenská služba a poctivá politika majú jedno spoločné. Je to česť slúžiť a viesť tých druhých. Dobrý líder koná zodpovedne, s nasadením a obetavosťou. Ľudia ho sami nasledujú s rešpektom a dôverou, netreba ich nútiť nasilu.
Manažérom sa môžete stať vzdelaním v škole a praxou. Líderstvo musí človek precítiť, nedá sa kúpiť. Lídrom sa človek stáva výchovou, sebaovládaním, uvedomením si svojho poslania a rešpektom k ostatným. Povýšenectvo a sebastredný pocit výnimočnosti skutočným lídrom nesvedčí.
Riešenie súčasnej krízy nepotrebuje nafúkaných machrov, ktorí sú nad nami ostatnými, ale empatických vodcov.
Nikdy nie je neskoro, aby sa človek stal rešpektovaným vodcom. Treba začať u seba a kultivovať vlastnosti dobrého lídra. Je veľa zdrojov, kde sa dá o tom dozvedieť viac. Ja si pomôžem článkom od Elišky Herinkovej z portálu eduworld.sk ( https://eduworld.sk/cd/eliska-herinkova/3337/ake-su-vlastnosti-vynimocnych-lidrov ):
Podľa nej, výnimoční lídri:
poznajú samých seba
dokážu sa kontrolovať
vedia, že komunikácia je alfa a omega
sústreďujú sa na ostatných, nie na seba
nie sú sebeckí
majú hranice
sú láskaví
sú sami sebou.
Život s takými lídrami štátu by bol hneď krajší, aj súčasná kríza by sa ľahšie zvládala. Lenže kde ich vziať a nekradnúť?