Na toto pán Kyselica mal dať jasnú odpoveď. Nedal. To, že ho lídri OĽaNO vehementne obhajujú, neveští nič dobré.
Poslanec Kyselica nemôže rozprávať bez zbavenia mlčanlivosti. Ale miera jeho arogancie je porovnateľná len s Ivanom Lexom. Investigatívci, hor sa do práce zistiť, čo všetko majú títo dvaja spoločné.
Je jasné, že nikto oficiálne nepotvrdí, či Kyselica bol alebo nebol príslušníkom VS, lebo by tým porušil zákon. Ale ak bol, je ako spravodajec nepoužiteľný, lebo identita už bola odhalená a tým aj zverejnená pochybnosť o tejto osobe. Aj keď s vylúčením verejnosti, musí nastať reálne overenie podozrenia zo spáchania trestného činu vo veci ohrozenia či vyzradenia utajovanej skutočnosti. Píšem podozrenia!
Druhý problém je, či bol nasadený na OĹaNO a či prezradil svoju misiu objektu jeho pôsobenia. Pokiaľ sa ukáže, že si spravodajci môžu vymyslieť hocakú legendu na prienik do politických strán, tak tu máme apel na politickú scénu. Politici by také spravodajské služby, ktoré sa priečia ústave, mali zrušiť a nie sa ich snažiť využívať pre svoje záujmy.
Účelom spravodajských služieb je totiž chrániť ústavu a štát. Inak sa stávajú mafiou, ktorá len vytvára zdanie štátu. Kontrola spravodajských služieb pochopiteľne nie je prístupná pre každého občana. Ale musí existovať a musí byť účinná. Spravodajské služby neboli zriadené na to, aby štátu nekontrolovane vládli, ale na to, aby ho chránili podľa potrieb legitímne zvolených zástupcov občanov a v súlade s jasne stanovenými pravidlami.
Ak o tom, kto bude a kto nebude zvolený, budú rozhodovať tajné služby, tak je to stav, ktorý si vyžaduje ich zrušenie, alebo ich zásadnú rekonštrukciu. Lebo inak by demokracia by bola nahradená tyraniou, ktorá sa len tvári ako demokracia. To potom môžeme zrušiť vládu a parlament a spravodajci by si mohli vládnuť sami aj bez nich.
Inými slovami, mandát poslanca Kyselicu má veľmi pochybnú legitimitu. Bol zvolený ako skutočný bojovník proti korupcii alebo ako agent rozkladajúci ústavný systém?