Súd chcel nariadiť zlepšenie sexuálnych skúseností

Autor: Pavel Macko | 29.5.2020 o 16:45 | (upravené 29.5.2020 o 17:13) Karma článku: 11,78 | Prečítané:  7297x

Návšteva bordelu na príkaz súdu? Chýbalo málo a táto nehoráznosť sa stala realitou. Nakoniec sa senát  JUDr. Molnárovej zahral len na Dr. Mengeleho. Zdravému človeku svojvoľne naordinovali  liečbu, bez lekára a diagnózy. 

S každým novým titulkom o škandáloch a podozreniach voči sudcom mám obavu čítať ten článok. Nerobí mi to dobre na tlak. Tento týždeň vyskočila zo správ ďalšia osoba v talári, ktorá sa angažovala v prípade môjho syna.

JUDr. Molnárová je podozrivá, že za úplatok 14 tisíc eur nerozhodla o väzbe jedného z piťovcov a umožnila mu utiecť do zahraničia. Mala mu dokonca na zasadnutí súdu pošepkať, aby utiekol.

Za normálnych okolností by mala asi iné starosti  vzhľadom na dôkazy zhromaždené políciou. Vďaka ochrane zo strany bývalého predsedu krajského súdu však sudkyňa Molnárová veselo súdila ďalej. Svojvoľne a výrazne negatívnym spôsobom zasiahla aj do kauzy fekálny fantóm. 

Zmanipulovaná kauza od začiatku

V prípade synovej kauzy bol cieľ jasný. Zrejme chceli zabiť dve muchy jednou ranou. Dať dole nepohodlného generála a súčasne presmerovať tlak médií kvôli myzofilným útokom na ženy. Na tie polícia celé mesiace kašľala. Zdanlivo náhodné zadržanie môjho syna im prišlo vhod. Ako sa ukázalo neskôr, zadržanie asi nebolo náhodné. Je dosť dôkazov na podozrenie, že niekto zadržanie pomohol zinscenovať.

Synov prípad bol od samého počiatku politicky zneužívaný a sprevádzaný intenzívnou a špinavou mediálnou kampaňou. Akoby člen strany Smer, vtedajší policajný prezident Tibor Gašpar, sa dokonca vychvaľoval zadržaním M. Macka ako jedným z úspechov polície za rok 2015. Smer robil volebnú kampaň Chránime Slovensko a strašil migrantami. Dobre mu padlo väzniť syna prozápadného generála. A chváliť sa, že dôsledne uplatňujú svoju zásadu padni komu padni.

Skutočný páchateľ zatiaľ behal po slobode a kľudne páchal útoky ďalej. Polícia mala jeho popis, identikit, fotografie aj videá. Dokonca je možné, že policajti poznali aj jeho identitu. Nechali ho na slobode.  Generálov syn za mrežami im vyhovoval. 

Nemyslím si, že išlo o omyl či individuálne zlyhanie. Sú to doslova desiatky pochybení, z ktorých časť má charakter koordinovanej  nezákonnej činnosti. Páchali ju aj policajti a prokurátori. Dodnes sú chránení. Podrobnosti rozvediem v nasledovných článkoch. Teraz sa sústredím na úlohu senátu sudkyne Molnárovej.

Hanblivý chalan namiesto sexuálneho predátora

Bolo to perfektne vymyslené. Médiá na základe nepravdivých informácií a vymyslených príbehov, dokonca aj od policajnej hovorkyne, vykreslili syna ako úchyláka a sexuálneho zvrhlíka. Viaceré média a experti ako Danica Caisová prezentovali svoje nepodložené teórie. Parazitovali a niektorí aj zarábali na prípade.

Najagilnejšie boli topky.sk a Nový čas. Pre pána Karvaša a jeho partičku si vyhradím samostatný článok.  Nemám peniaze na občianske žaloby, tak aspoň zverejním detaily. Nech si čitatelia urobia sami úsudok o ich činnosti. Aj o policajtoch a prokurátoroch, ktorí ju nechcú objektívne vyšetriť.

O to väčší bol šok, keď prišli znalecké posudky. Na syna boli vypracované až štyri, od rôznych špecialistov. Ich výsledky nevedeli stráviť vyšetrovatelia, prokurátori, ani pochybní sudcovia. Tak sa ich rozhodli ignorovať. Sami, len s právnickým vzdelaním začali stanovovať diagnózy. 

Syn musel podstúpiť komplexné vyšetrenie klinickým psychológom vrátane ponižujúceho PPG vyšetrenia, sexuologické vyšetrenie, vyšetrenie duševného stavu a medicínske vyšetrenie, či nie je závislý na alkohole  alebo psychotropných a omamných látkach. Všetky vyšetrenia boli negatívne. 

U syna nezistili žiadnu sexuálnu úchylku ani len náznakom, žiadne sklony k sexuálne agresívnemu správaniu. Nezistili u neho žiadnu duševnú poruchu a znalkyňa nezistila žiadnu závislosť na alkohole, psychotropných a omamných látkach. Isto, našli nejaké povahové vlastnosti, ako u každého človeka. Ale nič, čo by ho aspoň teoreticky spájalo s útokmi, alebo ho robilo nebezpečným pre spoločnosť. 

Naopak, znalci zistili len to, že je hanblivý a že má menšie sexuálne skúsenosti. To samozrejme z neho nerobilo útočníka. Práve naopak, ako útočníka ho to skôr vylučovalo. 

Súd bol pod tlakom, zrejme nielen mediálnym

Toto všetko museli vedieť sudcovia krajského súdu. Vedel to aj prokurátor krajskej prokuratúry Dušan Šramko.  Macko už bol sedem mesiacov vo väzbe a v nezákonnostiach proti nemu bolo namočených veľa ľudí.

Senát vedený sudkyňou Zuzanou Molnárovou rozhodoval o väzbe Martina Macka 16. júna 2016. Členmi senátu boli Denisa Mészárosová a Peter Štift, sudcovia Krajského súdu v Bratislave. Mali  rozhodnúť o odvolaní sa prokurátora voči tomu, že sudca okresného súdu Bratislava IV prepustil M. Macka na slobodu.

Posudzovanie dôvodov väzby sa robí automaticky po podaní obžaloby. Súd po prijatí obžaloby musí posúdiť, či ešte trvajú dôvody väzby. Obmedzenie na osobnej slobode bez riadneho rozsudku je jedným z najvážnejších zásahov do ústavných práv človeka. Zatiaľ čo osoby podozrivé zo závažných zločinov, či dokonca objednávky vraždy sú aj dnes vyšetrované na slobode, M. Macko bol takmer sedem mesiacov väznený kvôli podozreniu z prečinu.

Namiesto zvrhlíka a sexuálneho predátora mali pred sebou nesmelého chalana, zlomeného väzbou. Médiá a národ masírované klamstvami chceli krv. Tak sa partia v talároch rozhodla dať im ju. Bez procesu a bez dokazovania. Kvalifikovaní právnici nahradili právo verejným lynčom. Vedome a zatiaľ beztrestne.

Začali konať skratovo a hlavne amorálne. Prokurátor Šramko si začal vymýšľať. Asi aby ochránil kolegu Greška a policajtov pred stíhaním, snažil sa vykresliť M. Macka ako alkoholika a feťáka. Ako keby sexuálna úchylka vznikala z alkoholu.

Šramko sa len snažil využiť to, že syn bol pri zadržaní opitý. Lenže v deň jeho zadržania sa nestal žiadny útok. Za niektoré skutky mu vyšetrovateľ Kovarčík vzniesol obvinenie len preto, že syn bol z Bratislavy IV. Doslova takto to uviedol v  uznesení a ešte mu to prokurátor Greško potvrdil pri zamietnutí synovej sťažnosti. 

Ak by útoky súviseli s alkoholom, tak by musela byť podozrivá polovica populácie Slovenska. Dokonca aj ožratí sudcovia a prokurátori, pobehujúci so sluchátkami na ušiach a zbraňou v nemenovanom bare. Martin bol obvinený zo šiestich účelovo vybraných útokov. Ale stalo sa ich celkom 40.

Najdôležitejšie je to, že ani jedna zo 40-tich poškodených nepopísala ožratého alebo sfetovaného páchateľa. Naopak, podľa ich výpovedí sa páchateľ správal vždy pokojne a chladnokrvne. A vyzeral úplne inak ako Macko.  Prokurátor Šramko si účelovo a v rozpore s dôkazmi zmenil modus operandi. Vôla (alebo rozkaz?) potopiť Macka za každú cenu bola asi veľmi veľká. 

Nemravné návrhy sudkyne

Prísediacu sudkyňu Mészárosovú napadla geniálna myšlienka. Macko nebol sexuálne agresívny. Naopak, mal málo sexuálnych skúseností. Rozhodla sa, že mu pomôže. Rovno sa syna spýtala, či to nechce riešiť nejakou liečbou,keďže má podľa nej problémy so ženami. Ten to kategoricky odmietol. Povedal, že v tom, že nie je promiskuitný nevidí problém. Radšej bude sedieť v base, než sa liečiť podľa predstáv sudkyne.

Neviem, čo tým chcela sudkyňa dosiahnuť. Ilustruje to len jej morálne a právne bezvedomie. Pochopil by som to, ak by syn vykazoval nejaké známky patologického alebo rizikového sexuálneho správania. Napríklad, ak by bol extrémne promiskuitný, mohol by sa súd teoreticky aj bez odporúčania lekárov snažiť nejako regulovať aktivity obvineného. 

Lenže Macko bol naopak sexuálne zodpovedný a zdržanlivý. Vyhýbal sa náhodným sexuálnym aktivitám. Ako si predstavovala sudkyňa realizáciu svojho návrhu? Povedzme, že syn by bol hlboko veriaci a predmanželský sex by považoval za neprípustný. Nútil by ho súd napriek jeho vôli a svedomiu chodiť do bordelu? 

Podľa mňa sudkyňa Mészárosová predviedla hnus nezlučiteľný s postavením sudcu. Svoje osobné predstavy o dostatku sexuálnych skúseností povýšila nad Ústavu SR a zákony. Nikto nie je zvedavý na jej súkromný názor, či a prečo mal M. Macko málo sexuálnych skúseností. Žiadny znalecký posudok neukazuje takúto súvislosť s útokmi. 

Právnici nahradili lekárov a svojvoľne ordinovali

Súd nakoniec syna prepustil z väzby. Nešlo o hlavné pojednávanie a dokazovanie viny M. Macka, len o posúdenie, či je väzba ešte nutná. Podľa posudkov aj Trestného poriadku mal byť Macko už  minimálne štyri mesiace na slobode aj bez rozhodovania krajského súdu. 

Lenže sudcovia pri prepustení z väzby urobili nadprácu a rozhodli sa pre niečo nepochopiteľné. Nariadili synovi preventívnu liečbu. Napriek tomu, že znalci vo všetkých štyroch znaleckých posudkoch nezistili u syna žiadnu chorobu, závislosť, či sexuálnu úchylku, ani mu nestanovili žiadnu diagnózu. Vyslovene v posudku konštatovali, že žiadne opatrenia nie sú potrebné. 

Ľudia s právnickým vzdelaním sa rozhodli, že Mackovi sami stanovia zdravotnú diagnózu a nariadia mu protiústavnú ochrannú liečbu. Svojvoľne, len tak. Boli natoľko nekompetentní, že dokonca ani nestanovili diagnózu, len prikázali nejakú nešpecifikovanú liečbu. 

Súd doslova vo svojom uznesení č. 3Tos/54/2016 zo 16.6.2016 nariaďuje: "povinosť podrobiť sa psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve a uvedené hodnoverným spôsobom preukázať mediačnému a probačnému úradníkovi najneskôr do 15 dní od prepustenia z väzby na slobodu." 

To má byť čo? Žiadna diagnóza, žiadny cieľ alebo účel liečby. Dokonca voľná alternatíva na ľubovoľný výber. Evidentne sa súd rozhodol synovi uložiť preventívny trest. Dopredu, bez hlavného pojednávania a hodnotenia dôkazov ho označil za chorého a páchateľa útokov. Pomáhal tak vytvárať mediálny tlak na rozhodovanie prvostupňového súdu vo veci samotnej. 

Ak sa syn nechcel vrátiť naspäť do väzby, musel sa podrobiť liečbe. Lenže nevedel akej, ani u koho. Oslovili sme viacerých expertov. Všetci ho odmietli, keď videli rozhodnutie súdu. Nikto nechcel mať nič do činenia s touto špinavosťou. Každý sa na niečo vyhovoril. 

Nakoniec sme našli jedného psychológa, ktorý ho prijal. Keďže súd neurčil ani cieľ liečby, tak sme zvolili práve psychológa. Syn sa potreboval dostať z traumy spôsobenej nezákonnou sedemmesačnou väzbou. 

Prišiel šok. Syn nemal žiadnu diagnózu stanovenú lekárom. Rozhodnutie nejakých pochybných právnikov bez zdravotnej kvalifikácie je pre lekárov a zdravotnú poisťovňu bezcenné. Takže syn si túto liečbu, nezákonne nariadenú súdom s predsedníčkou senátu podozrivou z korupcie musel hradiť sám. 

Toto svojvoľné ordinovanie súdu nás stálo dva tisíc eur. Očakávam, že mi ich pani Molnárová vráti. Evidentne má z čoho.

Sudcovia konali svojvoľne a účelovo

Išlo o čisto protiústavné a svojvoľné konanie sudcov. Nemali žiadne zákonné oprávnenie bez podporného stanoviska lekára alebo odborníka v danom odbore. Sudca nie je nacistický lekár Mengele a nemôže si len tak niekoho liečiť alebo nariaďovať liečbu bez príčiny. 

Ak súd nerešpektoval znalecké posudky, mal si nechať vyhotoviť nové. Alebo si nájsť niekoho, kto by bol ochotný účelovo stanoviť aspoň nejakú diagnózu. Nič z toho sa nestalo. Senát len svojvoľne zneužil svoju úradnú moc. 

Porovnanie s Mengelem nie je vôbec pritiahnuté za vlasy. Ten si myslel, že má Bohom dané právo konať tak, ako konal. Zdôvodňoval si to tak, že konal v záujme vyššieho dobra. Presne rovnako vyznie postup Molnárovej senátu. Ten sa rozhodol ísť proti posudkom a odporúčaniam znalcov a napriek ich záverom nariadil synovi neodôvodnenú a ponižujúcu liečbu.

Dokonca ani nevedeli určiť akú. Išlo len o poníženie syna a jeho verejné označenie súdom za úchyla, ktorý sa potrebuje liečiť. Všetko pred riadnym pojednávaním súdu a s intenzívnou medializáciou. Väčší rozpor s ústavou a účelovosť snáď ani nie sú možné. 

Podľa čl. 16 Ústavy SR:

"1) Nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je zaručená. Obmedzená môže byť len v prípadoch stanovených zákonom. 

2) Nikoho nemožno mučiť, ani podrobiť krutému, neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu. "

článok 19 Ústavy SR hovorí:

" 1) Každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena. 

2) Každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života." 

Podobne sú v čl. 24 Ústavy garantované práva na slobodu viery a vyznania.

Tieto práva môjho syna boli konaním sudcov Molnárovej, Mészárosovej a Štifta brutálne pošliapané. Neviem presne určiť motív ich konania. To musí urobiť raz a navždy nestranný vyšetrovateľ.

Môže to byť absolútna nekompetentnosť, ale aj vedomé konanie, ktoré zapadá do podstatne rozsiahlejšej nezákonnej činnosti. Skutočnosť, že sudkyňa Molnárová je podozrivá z brania úplatku nič nedokazuje. Ale môže naznačovať niečo o jej prístupe k spravodlivosti. 

Bohužiaľ, súčasťou širšieho kontextu prípadu môjho syna je aj podozrenie z páchania resp. prípravy obzvlášť závažných zločinov. Tu žarty končia. To, či to nejako súvisí s horeuvedeným postupom Molnárovej senátu sa zatiaľ nedá preukázať. Ale minimálne existuje dôvod na to, aby sa vyšetrovateľ pokúsil preveriť, či medzi jednotlivými aktivitami existuje nejaká súvislosť, alebo ide o na sebe úplne nezávislé veci. 

Pre pochopenie kontextu rozhodovania Molnárovej senátu je dobré vedieť, čo predchádzalo zasadnutiu s týmto kontroverzným rozhodnutím.  

Väzba za prečin je výnimočná

Podstatné je to, že syn bol do väzby vzatý výnimočne. Veď ak by ho aj súd uznal vinným, tak mu hrozil trest odňatia slobody od šesť mesiacov do troch rokov. Súd by mu mohol uložiť len podmienečný trest vzhľadom na jeho predchádzajúcu bezúhonnosť.  Napriek tomu skončil vo väzobnom stíhaní. Tomu sa sudcovia podozriví zo zločinu korupcie v akcii Búrka vyhli.

Väzobné stíhanie je v prípade prečinu s takouto sadzbou neobvyklé. Prokurátor ako dôvod uviedol, že by mohol pokračovať v trestnej činnosti. Žiadal znalecky skúmať, či obvinený nemá nejakú úchylku, alebo duševnú poruchu. 

To bol aj dôvod, pre ktorý sudca Alman zo súdu v  Bratislave IV syna zobral 26. novembra 2015 do väzby. Prokurátor argumentoval, že Martin sa priznal a že pokiaľ ho nevyšetria znalci, tak nie je istota, že nebude v trestnej činnosti pokračovať.

Lenže syn pred sudcom spáchanie útokov poprel. Toto polícia a prokuratúra tajili pred médiami a verejnosťou ešte takmer rok. Ja som mal zviazané ruky a išiel ma z tých klamstiev trafiť šľak. Tak som si dopisoval s prokuratúrou. Bezvýsledne, všetko valcovali silou.  

Nemali žiadne dôkazy okrem svedectva z nezákonnej rekognície, kde ho tri poškodené označili za páchateľa. Koho by napadlo, že vyšetrovateľ a prokurátor si zabezpečili tri pochybné svedecké výpovede. Nič iné nemali a do konca vyšetrovania ani nezistili. Ale útoky pokračovali aj po zadržaní syna. 

Prokurátor Greško pred sudcom zatajil, že jedna rekognícia bola dokonca fingovane opakovaná na druhý deň. Zatajil aj to, že pred rekogníciami vyšetrovateľ brutálne zasiahol do fyzickej integrity podozrivého a nechal mu zámerne odstrániť bradu. Lebo s bradou nemohol byť ani len podozrivým. Syn nemal pri rekognícii advokáta, ktorý by nedovolil úmyselnú zmenu jeho podoby ani opakovanie rekognície s tou istou poškodenou. Advokáta mu súd pridelil až po vzatí do väzby. 

Prokuratúra účelovo predlžovala väzbu

Na syna nechali vypracovať až štyri posudky. Najprv naťahovali čas, aby syna mohli držať čo najdlhšie v base. ako som už písal, všetky posudky boli negatívne. Dôvody väzby pominuli 31. januára 2016. Vyšetrovateľ ešte chcel tlačiť na znalca - sexuológa.

Ten 16. februára 2016 opakovane potvrdil, že syn nemá žiadnu úchylku a nie je nebezpečný. Zároveň potvrdil aj to, že útoky takéhoto charakteru mohol spáchať len človek so sexuálnou úchylkou. Považoval za vylúčené, aby útoky spáchal normálny človek.  

Syn bol vo väzbe, nemal úchylku, mal alibi a vonku pokračovali útoky veselo ďalej. Polícia sa len prizerala. 

Znaleckými posudkami nielenže pominuli dôvody väzby syna, ale prokurátorovi padli aj právne dôvody obvinenia. Syn bol totiž obvinený z výtržníctva, konkrétne z patologickej sexuálnej praktiky na verejnosti. Podstatné pre tento čin  je to, že je prítomný sexuálny motív. Musí ísť o patologickú sexuálnu praktiku. Teda, že páchateľ má úchylku - myzofíliu a muselo sa to diať na verejnosti. Bez sexuálneho motívu by takýto skutok bol len priestupkom. Presne ako natretie blatom, hodenie vajíčka či zhnitej rajčiny. 

Bez ohľadu na manipulácie dôkazov a súvisiacu trestnú činnosť, na ktorej sa podieľali aj policajti pod dozorom prokurátora Greška, syn nemal sexuálnu úchylku ani sklony k agresívnemu správaniu. Nemohol teda byť ani len obvinený za tento druh skutku. To je to isté, ako občan, ktorý nie je verejným činiteľom, nemôže spáchať zneužitie právomocí verejného činiteľa.

Greško a Kovarčík nemali páchateľa, ktorému by v právnom štáte  mohli vzniesť obvinenie a v spravodlivom procese dosiahnuť jeho odsúdenie. Na niektoré skutky mal syn dokonca aj nevyvrátiteľné alibi. Mal byť okamžite prepustený na slobodu.

Lenže oni ho naďalej držali vo väzbe. Medzitým došlo k zničeniu ďalších dôkazov v prospech syna. Čo bolo horšie, útoky pokračovali ďalej. Bolo však pred voľbami. Smer s Čižnárom a Gašparom si nemohli dovoliť také fiasko, že väznia nevinného človeka. Tak sa vymyslel mýtus o dvoch rôznych páchateľoch.

Dokonca sa to v médiách prezentovalo tak, ako keby vrodená sexuálna úchylka (myzofília) bola infekčná choroba. Skutočného  páchateľa, ktorého označili za fekalomana 2, mal nakaziť môj syn. Aj keď syn sedel v base a sám žiadnu úchylku nemal. Syn asi nakazil fitnes trénera len tým, že vôbec žil. Lenže sexuálna úchylka nie je Covid-19 a nedá sa chytiť pozeraním televízie.

Mala by to vedieť aj celebritná sexuologička Caisová. Práve ona živila nezmysly o tom, že M. Macko inšpiroval nového fekalomana. Všetky jej verejné vyjadrenia k prípadu, o ktorom nevedela vôbec nič, mám archivované. Poškodila svojimi vyjadreniami M. Macka a pomáhala rozpútavať voči nemu hystériu. Dodnes sa neospravedlnila. 

Podľa zákona bol prokurátor Greško povinný preskúmavať dôvody väzby počas jej trvania. Tie formálne pominuli už 16. februára 2016. Napriek tomu Greško nechal syna hniť v base ďalšie štyri mesiace. Som presvedčený, že tým porušil základné povinnosti prokurátora a ústavné práva M. Macka.

Ten si dokonca po zadržaní skutočného páchateľa aj požiadal o prepustenie z väzby. Podľa zákona malo byť o jeho žiadosti rozhodnuté do 30 dní. Vykašľali sa na to, o jeho žiadosti nebolo rozhodnuté. Keď išlo o syna generála, zákony zrejme neplatili. Či to bolo na objednávku, alebo len z lajdáckosti by mala vyšetrovať NAKA a nie ja. 

Toto všetko bolo známe nielen prokurátorovi Dušanovi Šramkovi, ale aj senátu sudkyne Molnárovej. Je možné, že sa prejavila falošná solidarita nadľudí v talároch. Aby zakryli nezákonnosti kolegov a uchránili ich pred postihom, sami ich začali páchať.

Jednoducho bolo ľahšie obetovať syna generála, než spochybniť "systém". O aký systém ide, vidno z akcie Búrka a ďalších káuz. 

Záver? Žiadny. Naopak, tento príbeh pokračuje. Aj ja budem pokračovať vo zverejňovaní detailov. Toto bol len slabý odvar špinavostí okolo tohto prípadu. 

Možno len jedno poučenie pre dnes. Trojdelenie moci a nezávislosť súdov nie je licenciou na svojvôľu súdov a páchanie trestnej činnosti sudcami. 

 

 
 
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Prečo ľudia radi čítajú, že Západ je skazený a Rusko zasľúbená zem? (rozhovor)

Dezinformačné weby si vychovávajú čitateľov, tvrdí Timea Miková.

Rusko je hrozbou, ktorú politici doteraz ingnorovali

Aspoň tretina ruských diplomatov sú vždy agenti spravodajských služieb.

KOMENTÁR TOMÁŠA PROKOPČÁKA

Hnusobu sme neporazili, a neporazíme ju roky

Máme plán na situáciu, ktorá príde?


Už ste čítali?