Okopírovať heslo "všetko pre vojaka" nestačí

Autor: Pavel Macko | 23.10.2019 o 17:10 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  859x

Heslá a symboly sú dôležité. Bohužiaľ v ére sociálnych sietí niekedy viac ako samotný obsah. Vedenie rezortu obrany chcelo kopírovať moje heslo „Všetko pre vojaka“.  Nepochopili však, ako vzniklo a čo znamená.

"Všetko pre vojaka!" a jeho anglická verzia "All for the soldier!" bolo moje heslo či motto až do posledného dňa v uniforme. Používal som ho od prvého dňa nástupu na Generálny štáb v decembri 2013 po návrate z Poľska, kde som takmer tri roky velil spojeneckému veliteľstvu NATO. Všetci, čo so mnou pracovali a dostávali odo mňa nejaký email, vedeli, že je to pevná súčasť môjho podpisového bloku. Bol som "westernizovaný" a používanie dôležitého odkazu v korešpondencii a komunikácii s podriadenými a partnermi bolo súčasťou môjho pracovného štýlu. Niečo ako osobná značka.

Predtým som ako veliteľ NATO Joint Force Training Centre (JFTC) používal heslo "Transformation Through Training" (transformácia prostredníctvom výcviku), lebo presne vystihovalo poslanie organizácie, ktorej som šéfoval. Poskytovali sme špičkový výcvik na svetovej úrovni veliteľom a štábom nielen z NATO, ale aj ďalších krajín sveta vrátane Nového Zélandu, Austrálie a množstva partnerských krajín z Európy. 

Dobré motto nemôže byť len marketingová pozlátka na rýchle získanie nejakých bodov alebo sympatií. Musí vychádzať z hĺbky presvedčenia. Aby bolo hodnoverné, musíte sa podľa neho aj správať. Moje motto "všetko pre vojaka" nevzniklo vôbec náhodou alebo ako lacný trik. Bolo logickým vyústením mojej dlhoročnej vojenskej skúsenosti doma aj v zahraničí.

Mal som tú česť viesť rozsiahle "domáce" projekty, ako reštrukturalizáciu systému logistického zabezpečenia, výstavbu bojových skupín EÚ, inovatívny výcvik a medzinárodnú spoluprácu. Držal som čo najvyššie a so cťou vlajku SR v medzinárodných štruktúrach, ktorým som aj velil, viedol som aj rozsiahly medzinárodný tím v bojovej misii alebo formoval nové spôsoby logistického zabezpečenia síl reakcie NATO.  Bol som generál z majera, bíreš, ako by povedal istý jakobínsky vládny politik. Nikdy som sa nebál radovému vojakovi podať ruku a vypočuť si ho.

Pri všetkých týchto výzvach bola jedna vec spoločná. Úspech vždy závisel na tvrdej drine a odhodlaní každého vojaka, aj toho v poslednom rade.Bez nich je aj ten najodvážnejší veliteľ a najchytrejší stratég bezcenný. Víťazstvo či úspech musia vybojovať vojaci pod vedením dobrého veliteľa. Jeho úlohou je zabezpečiť im podmienky a múdro ich doviesť do cieľa misie. Každé jedno cvičenie alebo prípravu veliteľstiev na čele s veliteľom divízie, dvojhviezdičkovým generálom a štyristo až päťsto členným štábom som končil rovnako. Počas záverečného vyhodnotenia ich výcviku som im premietol pár snímok s ich výsledkami a na záver sekvenciu snímok vojakov v bojovom nasadení. A pridal komentár: "Vaša úloha je ťažká a náročná, ale Vašim poslaním je umožniť splniť misiu týmto vojakom a priviesť ich pokiaľ možno živých domov!".

Túto myšlienku som nosil dlho v hlave. Riadil som sa ňou počas celých 35 rokov svojej aktívnej služby. Ale k samotnému heslu ma inšpiroval kolega a priateľ, generál Ben Hodges, bývalý veliteľ Pozemného veliteľstva NATO v Izmire, neskôr aj u nás známy ako veliteľ amerických pozemných síl v Európe. On používal heslo "za vojaka" (For the Soldier). Už prvý deň po nástupe do funkcie ministra sa na prvom tlačovom brífingu môj bývalý kolega pochlapil práve týmto mojím heslom. Bral som to zhovievavo, ešte som netušil, že bezmyšlienkovite kopírovať cudzie a vydávať za svoje je národniarsky šport. On to bral ako dobrý marketing a tak to berie nielen on, ale aj jeho generálny tajomník. Len akosi zabudli, že to heslo musí mať aj obsah podporený skutkami.

Nech sa páči, motto "Všetko pre vojaka!" je voľné, nemám naň žiadne práva duševného vlastníctva. Len si netreba mýliť „všetko pre vojaka“ s „všetko pre lukratívne nákupy“, alebo s "všetko pre hlasy". Všetko pre vojaka, nie je vôbec o nejakom podliezaní sa vojakom. naopak, vyjadruje uvedomenie si úlohy veliteľa, či šéfa rezortu. Znamená nielen drahé nákupy potrebnej techniky a výzbroje, ale znamená to aj zabezpečenie riadneho výstroja, zabezpečenie zmysluplného výcviku a nie jeho imitáciu „akože pod námetom“. Znamená to aj zabezpečenie primeraných a dôstojných podmienok pre život vo vojenských objektoch a mimo ne. Znamená to aj zabezpečiť také podmienky prevádzky a opráv techniky, aby si vojaci nemuseli zháňať súčiastky za vlastné. Ale najviac to znamená vojakov trpezlivo a poctivo pripravovať na ich poslanie, zaobchádzať s nimi ako s ľuďmi a kolegami, vysvetľovať im svoje zámery a nie len čo najhlasnejšie kričať rozkazy.

Nechcem lacno zhadzovať všetko úsilie súčasného vedenia ministerstva obrany. Áno, snažili sa aj o nápravu, hoci snaha nie vždy bola úprimná. Vojakov obetovali lukratívnym nákupom drahej techniky. Čiastočne zlepšili zabezpečenie výstrojom, ale stále zostáva obrovský deficit. Vojakov nehnevá až tak to, že sa všetko naraz nepodarilo, ale to, že im niekto klame do očí a ešte všetkých nespokojných verejne nazve klamármi. Divadlo zinscenované pre médiá v sklade v Nemšovej je nedôstojné. Aj keď sa nakúpilo podstatne viac výstroje ako roky predtým, ani zďaleka sa nevyriešili problémy vojakov. Poctivé by bolo pochváliť sa zlepšujúcim trendom a zároveň priznať, že ešte veľa vecí chýba a vojaci musia byť ešte chvíľu trpezliví. 

Ministerstvo označilo v duchu spomínaného motta tento rok za "rok vojaka". Dokonca sa pochválilo aj "historickým" okamžikom, ktorým má byť schválenie novely zákona o profesionálnej službe a zvýšenie platov. Jednak nejde o jediné a ani historicky najvyššie navyšovanie platov. Po druhé, skutočne potrebné a dlho očakávané navýšenie platov príde až tesne pred voľbami a vôbec nie je jasné, či budú naozaj zvýšené platy všetkým vojakom. Navyše tieto nové platy budú vyňaté z plánovanej valorizácie platov verejnej sféry na začiatku roka. Takže historický prelom, o ktorom hovorí minister Gajdoš, pre viacerých vojakov nemusí byť až taký bombastický. 

Platy sú dôležité, ale o ne samotné vôbec nejde. "Všetko pre vojaka" znamená naozaj vytvárať podmienky na prácu a prípravu vojakov, ako o tom píšem vyššie. Teda zabezpečiť dôstojnú infraštruktúru, opravy a údržbu techniky a tvrdý výcvik. Presne tak to nedávno vystihol jeden s vysoko uznávaných poddôstojníkov, keď napísal, že oni nechcú len platy, ale chcú znova podmienky a prostredie, ktoré z nich budú robiť skutočných vojakov, pripravených bojovať aj pomáhať, ak bude treba. 

Dnes som už len expert na obranu a bezpečnosť a gestor programu koalície PS/SPOLU. Pokiaľ by som sa mal niekedy vrátiť na "svoj" rezort, tak viem, že jediné, čo by som nechcel meniť je moje motto "Všetko pre vojaka!". Som presvedčený, že potrebujeme akcieschopné ozbrojené sily, plné vycvičených a odhodlaných vojakov, na ktorých môžeme byť nároční aj sa na nich spoľahnúť. Úlohou ministra a velenia je im to umožniť. Inak by boli vedenie rezortu aj vojaci zbytoční. 

 

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Obžaloba Threemu o vražde nespomína, môže to byť taktika

Obhajcovia budú komunikáciu ďalej spochybňovať.

Dobré ráno

Dobré ráno: Kočner sa po vražde Kuciaka rehotal

Čo si písali Kočner a Zsuzsová v čase vrážd Kuciaka a Kušnírovej.

Autorská strana Samuela Marca

Šokujúce: TA3 nie je spravodajská televízia (píše Samo Marec)

"Poznáte ich po TA3," povedal by Matúš.


Už ste čítali?