Na čo myslím 80 rokov po vypuknutí najväčšej vojny

Autor: Pavel Macko | 3.9.2019 o 10:39 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  1419x

Dosiahnuť mier zbraní je ďaleko ľahšie ako dosiahnuť pokoj duší a zmierenie.  Násilné presadzovanie ideológie a nenávisti nikdy nič dobré neprinieslo. 

V nedeľu sme si pripomenuli osemdesiate výročie vypuknutia doteraz najstrašnejšej vojny, akú ľudstvo poznalo. U nás sme oslavovali Deň ústavy a tak sa k tomuto výročiu vraciam až teraz.

  • Dňa 1.9.1939, pár dní po podpise paktu Molotov-Ribbentrop (23.8.1939) okolo 04.45 ráno začína paľba z nemeckého krížnika Schleswig-Holstein na poľskú posádku v pevnosti Westerplatte pri Gdaňsku a nálet na obec Wieluň. Následne vstupujú nacistické vojská z viacerých smerov súčasne na poľské územie. Začína sa druhá svetová vojna v Európe. Menej sa už zvykne písať,  že s Nemcami útočí aj vojsko Slovenského štátu.

  • Dňa 17.9.1939 vstupuje ZSSR (Červená armáda) na východné územie Poľska. To je dokonale obkľúčené a bez účinnej pomoci spojencov. Varšava padla 28.9.1939, 5.10.1939 sa vzdáva oddiel generála Kleberga a posledný ozbrojený odpor malej skupinky končí 7.10.1939. Nasledovala okupácia Poľska, ale aj zatýkanie a vyvražďovanie poľských dôstojníkov a inteligencie v Katyňskom lese. Nemci, ZSSR a Slováci oslavujú, rozdávajú medaile, dokonca Wermacht a Červená armáda organizujú spoločnú vojenskú prehliadku.

  • Vojna sa postupne rozšírila takmer na všetky kontinenty a zapojilo sa do nej 61 štátov. Mala vyše 60 miliónov obetí. Skutočný počet ani presne nepoznáme. Nad fašizmom zvíťazili spoločne ZSSR so spojencami, podporovaní množstvom ďalších krajín

Je nesmierne veľa príbehov a lekcií z celej 2. svetovej vojny,  o ktorých by sa dalo písať a analyzovať ich. Nezmestia sa do jedného krátkeho článku. Tak len pár myšlienok.

1)  Na začiatku aj konci vojny boli hlavnými aktérmi totalitné režimy. Začínali ako najbližší spojenci a končili ako úhlavní nepriatelia. Každý bol hnaný inou ideológiou, ale mali veľa spoločného. Svoju ideológiu neváhali presadzovať násilím a za cenu ľudských obetí. Ich prvými obeťami boli domáci odporcovia, voči ktorým páchali rozsiahle represie ešte pred vypuknutím vojny. Ani ideologické rozdiely im nebránili úzko vojensky a hospodársky spolupracovať, keď to bolo pre nich výhodné.

2) Vznik vojny umožnili aj zrada, cynizmus, prospechárstvo a pokrytectvo politických predstaviteľov značne oslabených demokracií, ktorí sa snažili za každú cenu vyhnúť konfliktu alebo ho presmerovať niekam inam. Rovnako ako neexistencia jasného systému spojeneckých záväzkov a odhodlania ich aj plniť, či pevného medzinárodného poriadku.

3) Najväčšou obeťou boli civilisti na všetkých stranách. Bol to vrchol industriálnej éry. Tak ako ekonomika bola charakteristická masovou výrobou, aj vojna sa zmenila na masové industriálne zabíjanie. Úplne sa vytratil front. V skutočnosti v zápolí zahynulo podstatne viac ľudí ako na fronte, mnohí v koncentračných táboroch - továrňach na smrť. 

4) Skutočný mier a zmierenie môže nastať len vtedy, ak si všetci priznajú chyby, pomenujú vinníkov a nájdu cestu na odpustenie a nový začiatok. Históriu si treba ctiť, pamätať a poučiť sa z nej. Nehodno ju prežívať znova.

Takmer tri roky som slúžil v poľskej Bydgoszczi, meste v centrálnom Poľsku, asi 130 km južne od Gdaňska. Narodil sa tam aj Marian Rejewski, matematik, ktorý ako prvý rozlúštil kód Enigmy (tej prvej). Na začiatku vojny to bolo mesto neďaleko línie dotyku. Predtým bola Bydgoszcz súčasťou nemeckého „záboru“ po delení Poľska, Nemcom známa ako Bromberg. Žilo tu zmiešané obyvateľstvo. Práve tu sa odohralo prvé masové zabíjanie civilistov počas druhej svetovej vojny.

Nacisti sa pomstili za popravu pár miestnych Nemcov, ktorí sa snažili pomáhať vstupu nemeckých vojsk. Po prechode fronty a obsadení mesta, Nemci povraždili niekoľko tisíc civilistov a zahrabali ich do troch masových hrobov v okolí mesta. Besnenie v podobe represálií voči civilistom, ktoré sme si nedávno spoločne s členmi KDH a koalície PS/SPOLU pripomenuli aj položením vencov v Kremničke,  Nemeckej a Krpáčove, má svoje začiatky tam ďaleko v Bydgoszczi.

Dosiahnuť mier zbraní je ďaleko ľahšie ako pokoj duší a zmierenie. Miestni obyvatelia celé desaťročia ťažko niesli krivdy napáchané nemeckou správou počas „záboru“ a zverstvá z vojny. Práve keď som tam bol veliteľom NATO JFTC, sa nám podarilo niečo nemysliteľné. Priamo na námestí pred pamätníkom obetí represálií uskutočnili poľská vojenská hudba z Torune a hudba Bundeswehru spoločný koncert. Nikto nenadával, nehádzal kamene ani nepľul. Ale mnohí ešte stále nosia bolesť v srdci, aj osemdesiat rokov po začiatku vojny.

Dnes opäť narastá v Európe a vo svete netolerancia, neochota spolupracovať, xenofóbia, ale aj otvorené prejavy fašizmu. Často pod falošnou zástavou konzervatizmu a ochrany tradičných národných hodnôt.

Je čas sa zamyslieť a zastaviť to. Spoločne, kým nie je neskoro ako pred osemdesiatimi rokmi. 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

NAKA zadržala youtuberov Daňa a Vaského

Podozriví sú z násilnej trestnej činnosti.


Už ste čítali?