reklama

Zastavme ich bratia!

Keď sa Dankovci zastávajú špióna útočiaceho na našu zvrchovanosť a sabotujú  vlastnú bezpečnostnú a zahraničnú politiku, končia žarty. Treba ich odstaviť od obrany  a tajných služieb a schváliť strategické dokumenty bez nich.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (28)

Najväčšia hrozba v ére samostatnosti

Tento týždeň sme mali opäť možnosť vidieť odkrývanie kariet falošných vlastencov. Najprv sa od pána Maďariča dozvedáme, že SNS už pri koaličných rozhovoroch mala veľký problém s potvrdením nášho bezpečnostného ukotvenia a zahranično-politickej orientácie. Vzápätí vzniká dojem hraničiaci s istotou, že falošní národovci sa dokonca zastávajú špióna nepriateľsky pôsobiaceho voči našej štátnej zvrchovanosti. Len s veľkou nevôľou trpia štandardný postup, ktorým je vyhostenie. Nie záujmy vlastného štátu, ale ohľady voči cudzej moci konajúcej voči našim národno-štátnym záujmom im ležia na srdci.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Odmietanie členstva v EÚ a NATO a snaha o integráciu s Ruskom a stredoázijskými národmi do nového integračného celku je v princípe legitímna, aj keď nezmyselná politická téma. Problém je ale v tom, že SNS na to nemá žiadny mandát od voličov. V predchádzajúcich voľbách im to SNS akosi zabudla povedať. Národniari sa navyše podpísali pod vládny program, ktorý hovorí o presnom opaku. 

Známy ďateľ v súvislosti s vyhostením ruského diplomata napísal, že "Vyhostený ruský špión slúžil vlasti. Tí, čo ho odhalili, slúžili Slovensku" (Zdroj: datel.sk). Má absolútnu pravdu. Špionáž je súčasťou medzinárodných vzťahov od nepamäti, rovnako ako kontrašpionáž. Vyhostenie pri prípadnom odhalení je rutinná záležitosť. Sentiment v diplomacii nemá miesto a pri obrane štátu a štátnych záujmov by malo byť len kritické myslenie a obhajoba národných záujmov. Škoda, že sa týmto neriadi druhý najvyšší ústavný činiteľ. Je to aj naša hanba, že mu to dovolíme.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Slovenská republika za svoju krátku éru samostatnosti na tom ešte tak zle nebola. Počas mečiarizmu sme zápasili o charakter štátu a otcovia vlasti blúdili pri hľadaní tretej cesty. Ale naše okolie bolo na integračnej rastovej trajektórii. Časy sa zmenili a nám hrozí totálny vnútorný rozklad výdatne podporovaný vonkajšími záujmami a aktivitami. Samotná EU a jej členské krajiny majú ďaleko do stability. Nič nie je garantované a ak si spoločne nedáme pozor, veľmi rýchlo sa môžeme ocitnúť uprostred ďalšieho historického tektonického zlomu v mocensko-politickom usporiadaní Európy. Je v životnom záujme Slovenska, aby sa tak nestalo a aby sme pre cudzie záujmy a falošný panslavizmus nepomáhali rozkladu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Dezorientovaní a bez stratégií

Je to neuveriteľné. Na Slovensku nevieme už viac ako rok schváliť základné strategické dokumenty. Vláda SR všetky tieto dokumenty jednomyseľne schválilauž 4.10.2017 a podľa príslušných uznesení mali byť schválené aj v NR SR

Základné strategické dokumenty SR
Základné strategické dokumenty SR (zdroj: Pavel Macko)

Vôbec sa tak nestalo. Najprv prijatie dokumentov zablokovala koaličná SNS. Potom sa stalo niečo nevídané. Všetky demokratické opozičné strany zvolali tlačovku a oznámili, že dokumenty v znení schválenom vládou predložia do parlamentu na prerokovanie. NR SR odmietla dokumenty prerokovať. Následne už len dve opozičné strany (ostatných akosi vylúčili z tejto "pí-ár" akcie), znova zvolali tlačovku a sľubovali schválenie stratégií . A nič sa nedeje!

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Kto bojkotuje schválenie stratégií? Príliš veľa taktiky!

Všetci sa z politicko-taktických dôvodov vyhovárajú na SNS. Lenže ťažko tomu uveriť, lebo tieto dokumenty naoko podporujú všetky politické strany okrem SNS a ĽSNS. Podporovatelia majú pohodlnú ústavnú väčšinu v parlamente. Stratégie sú v súlade s programovým vyhlásením vlády, súhlasili s nimi aj ministri za SNS a podporuje ich opozícia. Tak kde je problém?

Vyzerá to tak, že národno-štátne záujmy v skutočnosti nie sú ani pre jedného z aktérov až tak dôležité. Každý po svojom si chce na tejto téme uhrať svoje politické body. Na úkor tých druhých, na úkor Slovenska a v konečnom dôsledku na úkor bezpečnosti jeho občanov.

Nemám lepšie vysvetlenie pre to, že politické strany nechcú vyriešiť úplne základné strategické otázky štátu. Navyše zatiaľ len v deklaratívnej podobe, ktorá ešte nezakladá podrobnosti realizácie, ktoré by sa mohli priečiť ich politickému programu.

Stratégie sa stali symbolom stability a orientácie štátu

Podrobnejšie som o obsahu a účelu jednotlivých strategických dokumentov už písal na svojom blogu. S výnimkou Vojenskej stratégie a Dlhodobého plánu 2030 sú tieto dokumenty len deklaratórne. Budú musieť byť tak či tak rozpracované do koncepcií, zákonov a ďalších opatrení. Skutočný priamy význam majú len Vojenská stratégia, lebo predurčuje skladbu a úlohy ozbrojených síl, ktoré chce SNS po svojom modernizovať a Dlhodobý plán 2030, ktorý hovorí čo, kedy a za čo treba modernizovať.

Stratégie sa medzičasom stali symbolom pre našich spojencov aj oponentov. Lebo v plnej nahote ukazujú, že nevieme, alebo nechceme vedieť, kam patríme. Nevieme ani kto sú naši spojenci a už vôbec nechceme ani len všeobecne identifikovať hrozby pre našu bezpečnosť a stabilitu. Aj také ako terorizmus, migrácia, kybernetické hrozby. Kto by chcel takého spojenca - potenciálneho renegáta? Čím dlhšie budeme otáľať so schválením týchto všeobecných stratégií, tým viac utrpí naša medzinárodná reputácia.

Čo vlastne SNS chce?

Najprv tvrdili, že nechcú vyrábať nepriateľov, alebo niekoho tak označiť s poukázaním na Rusko, achillovu pätu politiky národniarov. To je však bohapustá fantazmagória. V celej bezpečnostnej stratégii nie je nikde Rusko ani len náznakom označené za nepriateľa.

Nie je dokonca nikde uvedené ani ako hrozba, alebo jej priamy zdroj. Pre neveriacich Tomášov zverejňujem na konci článku formulácie bodov 18., 23. a 27. V nich sa maximálne všeobecne hovorí o Ruskej asertivite a raste vojenskej sily, ktoré sú nezvratnými faktami. Nič viac.

Takže buď text národniari vôbec nečítali, alebo zámerne zavádzajú a klamú. Ale potom cieľavedome sabotujú základné národnoštátne záujmy, aj objektívne hodnotenie bezpečnostného prostredia. Strana reprezentujúca v skutočnosti okolo 4 % občanov, ktorí ju reálne volili, vydiera a zosmiešňuje celý národ. 

O čo ide koalícii a opozícii?

Koaličným partnerom SNS ide asi len o peniaze a panický strach z volieb. A tak ich Dankovci držia v hrsti a vydierajú. Všetky tie rečičky o principiálnosti a nemennosti našej zahranično-politickej orientácie sú len divadlo pre platiacich občanov.

Opozícia tiež vysiela mätúce signály. Je nepochopiteľné, prečo opozícia, ktorá chcela prerokovať strategické dokumenty, vôbec nepredložila na schválenie aj Vojenskú stratégiu. Pritom táto je jediným praktickým dokumentom, ktorého neprijatie by mohlo bolieť aj Andreja Danka. Aspoň by sa v prípade jej neschválenia mohol niekto pozrieť na legitimitu multi miliardových obchodov v réžii SNS.

Je poľutovania hodné, že ani v tak dôležitých otázkach ako je bezpečnosť a obrana všetkých občanov, nevieme odložiť svoje úzkoprsé stranícke záujmy a zjednotiť sa. Zatiaľ máme šťastie. Ale stačí prvá väčšia kríza v súčasnom nepokojnom svete a nemusí to byť hneď veľká vojna, a môžeme sa ocitnúť v úplnom rozvrate na pokraji existenčnej hrozby. Takto sa zodpovední štátnici nechovajú!

Tu už nejde o koalíciu, ale osud štátu. SNS oficiálne podporuje vládny program. Preto treba zjednotiť všetky demokratické sily a schváliť všetky strategické dokumenty. S Dankom, alebo bez neho. Aj za cenu rizika, že sa sám odstrihne od miliardových kšeftov. Národniarom treba redukovať aj ich moc v tajných službách a vplyv na smerovanie ich činnosti. Lebo tie majú slúžiť bez sentimentu národným záujmom. 

----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Kvôli tomuto robí SNS divadlo? 

Vybrané sporné články z Bezpečnostnej stratégie SR, údajne kvôli ktorým SNS rozkladá a paralyzuje štát:

18. Pričlenenie si územia susedného štátu ozbrojenou silou, zvyšujúca sa asertivita Ruskej federácie v zahraničnej a bezpečnostnej politike, a rastúci vojenský potenciál Ruskej federácie viedli k urýchlenej adaptácii NATO po roku 2014. Aliancia reagovala na zmeny bezpečnostného prostredia a potvrdila svoj strategický význam pre bezpečnosť a stabilitu v Európe. Ich najlepšou garanciou zostáva systém kolektívnej obrany, postavený na transatlantickom spojenectve a spravodlivom zdieľaní zodpovednosti za jeho funkčnosť.

Komentár: Asertivita a rastúci vojenský potenciál. To je čistý fakt a opis minulých opatrení. 

23. Vývoj vo východnom susedstve NATO a EÚ má zásadný vplyv na bezpečnostné prostredie Slovenskej republiky. Situácia vo východných oblastiach Ukrajiny smeruje k vytvoreniu dlhodobého konfliktu, ktorý bude vytvárať potenciálne zdroje napätia a ovplyvňovať bezpečnostnú situáciu na celom území Ukrajiny, v oblasti Čierneho mora, ako aj v strednej a východnej Európe. Nestabilita na Ukrajine, spojená s potenciálnou ďalšou eskaláciou napätia, predstavuje bezpečnostnú hrozbu pre Slovenskú republiku.

Komentár: Popiera SNS, že nestabilita v našom okolí môže mať dopad na nás? Naozaj, pán Danko?

27. Situácia na juhu a východe Ukrajiny je varovaním, že ozbrojený konflikt v Európe nemusí mať iba podobu priameho vojenského stretu medzi štátmi, ale aj hybridného spôsobu vedenia bojových činností. Hybridná hrozba predstavuje súbor nátlakových a podvratných činností, konvenčných a nekonvenčných, vojenských a nevojenských metód a nástrojov, využívaných koordinovane na dosiahnutie konkrétnych politických cieľov bez formálneho vyhlásenia vojny a pod prahom zvyčajnej reakcie. Zahŕňať môžu ovplyvňujúce, centrálne riadené spravodajské a informačné pôsobenie, pôsobenie neštátnych aktérov, vrátane polovojenských skupín, či nasadenie ozbrojených síl štátneho aktéra bez označenia. Takéto hybridné aktivity sa môžu začať skôr než dôjde k otvorene deklarovaným vojenským operáciám. Polarizujú spoločnosť, vnášajú neistotu, a tým podkopávajú legitimitu, dôveryhodnosť, akcieschopnosť štátnych inštitúcií a demokratický ústavný poriadok a majú tak negatívny vplyv na realizáciu bezpečnostných záujmov štátov, ktoré sú im vystavené. Hybridné aktivity môžu byť zamerané aj na oslabovanie podpory verejnosti pre plnenie medzinárodných záväzkov, či ochromenie reakcie medzinárodného spoločenstva. Čoraz dôležitejšou súčasťou bezpečnostného prostredia sa stáva vesmírny priestor.

Pavel Macko

Pavel Macko

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  166
  •  | 
  • Páči sa:  5 308x

Predseda mimoparlamentnej opozičnej strany ODS - OBČIANSKI DEMOKRATI SLOVENSKA, ktorá je súčasťou volebného zoskupenia "Maďarské fórum, Občianski demokrati Slovenska, Za regióny, Rómska koalícia, Demokratická strana". Som generálporučík armády v zálohe. Venujem sa: stratégie a technológie, bezpečnosť a obrana, medzinárodné vzťahy. Vzdelanie: Ing. (1. výzbrojno-eletrotechnický - optoelektronika a 2. automatizácia velenia a elektronické počítače) CSc. – vojenská technika, VA Brno MSc. – stratégia národných zdrojov, NDU, Washington D.C., USA vyšší akvizičný kurz (II. st VŠ), USA Skúsenosti: technické, manažérske a vojenské funkcie, velenie a riadenie medzinárodných tímov, velenie a riadenie medzinárodných vojenských operácií, inovatívny výcvik a simulačné technológie. Top zamestnania: zástupca náčelníka GŠ OS SR, veliteľ NATO JFTC, zástupca veliteľa pozemných síl, veliteľ celoarmádnej logistiky, šéf operácií ISAF v Afganistane, zástupca pre podporu veliteľstva ALLC HQ Heidelberg. . Zoznam autorových rubrík:  Obranná politikaNaše ozbrojené silyBezpečnostná politikaTrocha histórieKauza generálov fantómSpoločnosťSpomienky a zaujímavostiNezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu