Incident pri Kerči ohrozuje aj našu bezpečnosť!

Autor: Pavel Macko | 26.11.2018 o 17:48 | (upravené 26.11.2018 o 19:24) Karma článku: 10,04 | Prečítané:  4509x

Napätie medzi Ruskom a Ukrajinou sa dostalo do fázy priameho stretu a ohrozuje aj našu bezpečnosť. Konflikt už bližšie byť nemôže. Na mieste je absolútna zdržanlivosť aktérov, ale aj naša pripravenosť na nestabilitu. 

Priamy stret - nová fáza napätia medzi Ruskom a Ukrajinou

Cez víkend napätie a zamrznutý konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou opäť mimoriadne nebezpečne eskalovali. Doteraz prebiehal stret medzi Ruskom a Ukrajinou skôr len cez proxy hráčov v podobe separatistov na východe Ukrajiny. Tí boli ticho, ale preukázateľne podporovaní Ruskom a jeho dovolenkovými vojakmi a dovolenkovou bojovou technikou ako aj diverznými akciami ruských tajných služieb a špeciálnych síl nielen na území Ukrajiny. Rusko sa však doteraz vyhýbalo priamemu stretu s Ukrajinskými ozbrojenými silami a bezpečnostnými zložkami. Výnimkou bol len rok 2014, kedy Rusko priamo svojimi ozbrojenými silami a to v rozpore s medzinárodným právom neoznačenými vojakmi - tzv. zelenými mužíkmi, Čiernomorskou flotilou a regulárnou armádou umiestnenou v súlade s vtedy platnými dohodami na území Ukrajiny (Kryme) vykonali ozbrojenú agresiu a následne po pochybnom referende násilne odčlenili časť územia Ukrajiny a začlenili ho do Ruskej federácie.

Nasledovalo zvonka stimulované a podporované ozbrojené povstanie v Luhansku a Donecku, ktoré však nebolo až tak úspešné. Posledné štyri roky bol tento konflikt viac menej zamrznutým konfliktom, ktorý sa občas rozhorel viac a bol zdrojom trvalého veľkého napätia medzi Ruskom a Ukrajinou. Situáciu separatistov komplikovali aj vnútorné rozbroje medzi nimi samotnými. Výsledkom konfliktu bolo viac ako desaťtisíc mŕtvych a milióny utečencov všetkými smermi. Zavládla zúfalá patová situácia, z ktorej ani Ukrajina, ani separatisti, ani samotné Rusko príliš nevyťažili ani nevedeli ľahko vyjsť. 

Nedeľný incident je nebezpečnou zmenou v tomto konflikte, pretože sa do priameho ozbrojeného stretu opäť dostávajú priamo ozbrojené zložky dvoch susediacich štátov. Ukrajina vyhlásila plnú bojovú pohotovosť a mobilizuje úsilie. Rozhoduje o vyhlásení stanného práva (vojnového stavu) na Ukrajine. Vojnový stav nie je ešte skutočná vojna, ale právny režim v krajine, ktorý končí bežný chod demokratických nástrojov a inštitúcií a dáva mimoriadne právomoci prezidentovi, armáde a bezpečnostným zložkám na prípravu na obranu štátu. V našom bezprostrednom okolí, priamo v susednom štáte sa mimoriadne eskaluje situácia a hrozí vypuknutím vojenského konfliktu alebo výraznou destabilizáciou situácie v priestore, odkiaľ okrem iného stále pochádza väčšina našich energetických zdrojov.

Nielen priami účastníci by mali byť maximálne zdržanliví

Nevieme priamo ovplyvniť kroky Ruska ani Ukrajiny, ale je v našom životnom záujme, aby sa obidve strany zdržali akejkoľvek ďalšej eskalácie situácie. Ďalšia eskalácia napätia, prípadný prechod do otvoreného konfliktu a prípadný rozvrat a chaos na východ od nás môže mať pre našu stabilitu a vnútornú bezpečnosť, ako aj vonkajšiu bezpečnosť veľmi vážne následky. Verím, že naše bezpečnostné zložky aj diplomacia situáciu pozorne sledujú a prijímajú opatrenia, aby sme boli pripravení na destabilizáciu bezpečnostnej situácie v našom najbližšom okolí.

Zdržanlivosť na všetkých stranách, nielen u priamych aktérov je na mieste. Nevieme presne príčiny aktuálneho incidentu (tie všeobecné sú známe) a hlavne ďalšie zámery priamych účastníkov sporu. Obidvaja, Ukrajina aj Rusko požiadali o zvolanie Bezpečnostnej rady OSN a budú sa snažiť presvedčiť svetové spoločenstvo o tom, že druhá strana jednostranne eskaluje napätie. Tu je treba pripomenúť, že Ukrajina je v nevýhode, lebo Rusko ako stály člen BR OSN môže účinne vetovať a blokovať akúkoľvek rezolúciu voči sebe. 

Ako analyzovať a hodnotiť čo sa stalo a kam to smeruje?

Až najbližšie hodiny ukážu, či víkendový incident bol len zákonitým dôsledkom neutešeného vzťahu týchto dvoch krajín a neschopnosti ho riešiť, alebo išlo o dopredu naplánovanú a cielenú akciu s cieľom eskalovať napätie, rozmraziť konflikt a dosiahnuť zásadnú zmenu pomerov. V tomto momente by som nevylučoval ani jedno ani druhé.

Čo môže chcieť Rusko?

Pri posudzovaní stanovísk a argumentácie Ruska o tomto incidente a jeho príčinách treba mať na pamäti, že Rusko už raz strategicky klamalo. Pod zámienkou ochrany práv rusko-jazyčnej menšiny a historických nárokov vykonalo vojenskú agresiu a násilne pripojilo Krym k Ruskej federácii. Účasť vlastných ruských vojsk na procese zámerne vydávanom za spontánnu reakciu obyvateľov Krymu Moskva priznala podstatne neskôr. V roku 2014 sa Rusmi podporovaným povstalcom nepodarila ofenzíva s cieľom obsadiť pozemný koridor zo vzbúrencami kontrolovanej  Východnej Ukrajiny cez Mariupoľ až po Krym. Je treba jednoznačne povedať, že v roku 2014 sa Rusko nezmocnilo len Krymu, ale aj značnej a v podstate rozhodujúcej časti ukrajinských námorných síl, ktorej zostalo v podstate len zopár člnov a nejaké logistické lode. 

Pokiaľ Rusko nevyšle jasný signál o opaku, súčasné uzavretie Kerčského prielivu a obmedzovanie práva voľnej námornej navigácie a zámerné strety môžu mať za cieľ vyprovokovať konflikt, na konci ktorého bude násilné pripojenie celého tzv. Nového Ruska k Rusku. Teda realizáciu toho, čo sa povstalcom ani s mohutnou podporu spoza hraníc nepodarilo. Ak by Rusko chcelo rozmraziť konflikt a rozhodnúť ho v prospech pripojenia Nového Ruska k matičke Rusi, nemohlo by si z politického hľadiska vybrať lepší termín. Roztrieštená Ukrajina pred voľbami, dosť pro ruských trollov v európskych národoch a politike, blížiaca sa zima a kohútik k teplu v ruských rukách. Ale aj tak by to bol zo strany Ruska mimoriadne riskantný vabank. Lenže Putin už raz prekvapil celý svet. 

Tri malé ukrajinské vojenské člny v žiadnom prípade nepredstavovali reálnu vojenskú hrozbu pre Ruskú federáciu, na ktorú by museli reagovať bezprecedentným priamym vojenským útokom bez varovania. To, že ruské autority a vojenské zložky obmedzujú slobodnú plavbu cez Kerčský prieliv je neakceptovateľné a skôr či neskôr by viedlo k incidentom. Už samotná výstavba mostu cez prieliv bola výrazným zásahom do práva na voľný pohyb po mori, lebo obmedzuje hladinovú výšku lodí. Vieme si predstaviť, že by toto isté začalo pri Bospore robiť trebárs turecké námorníctvo voči cudzím lodiam, aj ruským komerčným a vojenským lodiam a že by po nich začali paľbu?

Aký záujem na eskalácii by mohla mať Ukrajina?

Je treba rovnako pripomenúť, že eskalácia napätia nastala až po tom, čo ruské ozbrojené sily priamo, vojenskou silou zaútočili na ukrajinské plavidlá bez toho, že by využili všetky možnosti overenia si zámerov navigácie ukrajinských lodí. Na druhej strane v prípade Ukrajiny tiež nemôžeme úplne vylúčiť zámerné naťahovanie struny a vyprovokovanie eskalácie nelegálnych ruských aktivít v Kerčskom prielive s primárnym vnútropolitickým cieľom. Eskalácia situácie a potreba zjednotenia národa pred vonkajšou hrozbou vždy boli účinným motivačným nástrojom na odloženie vnútropolitických sporov a mobilizáciu pozornosti a úsilia na vonkajšieho nepriateľa.

Lenže ukrajinské sily nemajú veľké šance na úspech v masívnom priamom vojenskom strete s Ruskom. Rovnako prípadné snahy o využitie situácie na definitívne riešenie povstania na východe Ukrajiny by Rusko nenechalo chladným a ukrajinské kroky by mohli poskytnúť len dobrú zámienku na priamu intervenciu Ruska v prospech doteraz neúspešných povstalcov.

V každom prípade akákoľvek eskalácia napätia je tancom so zapálenou fakľou v sklade pohonných hmôt, ktorý hrozí nekontrolovateľným výbuchom. Preto by sa všetci aktívni účastníci aj okolie mali chovať maximálne obozretne a zdržanlivo. Všetko iné než rokovanie bude len horšie. Pre všetkých!

Sme pripravení na krízu?

Všetci by sme mali zachovať chladnú hlavu a vyzývať na to isté priamych účastníkov sporu, čo sa aj v podobe prvotnej reakcie našej diplomacie stalo. Lenže to nestačí. Akákoľvek ďalšia destabilizácia bude mať priame následky pre nás. Či už z dôvodu nárastu počtu utečencov, alebo ohrozenia dodávok energetických surovín ale, aj možného pôsobenia cudzích spravodajských služieb a organizovaného zločinu. Už v roku 2014, hneď po anexii Krymu a vypuknutia ozbrojeného povstania na východe Ukrajiny reagovali aj naše bezpečnostné zložky a samotné ozbrojené sily, ktoré začali precvičovať scenáre nevojnového ohrozenia našej bezpečnosti a stability, resp. zvládnutie masívnej imigrácie civilistov z priestoru konfliktu. 

Zatiaľ čo v prípade Ukrajiny sa schyľuje k prechodu od hybridnej vojny k tej fyzickej, u nás naďalej pokračuje nihilizmus a rozklad. Nič sa nedeje náhodou a ak sme objektom niekoľkoročného masívneho pôsobenia propagandy, zo zahraničia stimulovanej siete konšpiračných webov a hoaxov s cieľom spochybňovať demokraciu ako formu ústavného zriadenia a usporiadania spoločnosti, je treba reagovať. Našou najväčšou akútnou hrozbou totiž nie je momentálne hrozba vonkajšej agresie, ale hrozba rozkladu zvnútra. Nič sa nedeje náhodou a v tomto zmysle treba chápať aj rôzne motorkárske kluby s vyhranenou ideológiou sponzorované a zakladané zo zahraničia. Do odolnosti nášho štátu bude treba investovať podstatne viac. Nielen práce expertov, ale aj kreditu a rozvahy politických lídrov. 

Pozn.: Upravené 26.11.2018 o 19.22 - zmenené "prieplav" za správne geografické označenie "prieliv".

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Autorská strana Tomáš Prokopčáka

Fico, akademici, lekári. Z antisystému sa stal mainstream

Ako sa nám pod rukami zmenila Európa.

DOMOV

Matica ocenila falošného profesora, boli sme pri tom (video)

Na odovzdávaní bol aj Dankov poradca.

DOMOV

Zsuzsová požiadala o prepustenie z väzby

Zsuzsová je obvinená v prípade vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej.


Už ste čítali?