Poučenie z Mníchova pre dnešné Slovensko

Autor: Pavel Macko | 4.10.2018 o 15:57 | Karma článku: 10,02 | Prečítané:  8819x

V roku 1938 zostalo Česloslovensko osamotené a vzdalo sa bez boja.  Čo z toho vyplýva pre súčasné Slovensko a bezpečnosť jeho občanov? Môže sa situácia z roku 1938 opakovať?

O okolnostiach Mníchovskej dohody, ale aj širších súvislostiach a ďalších zradách pred vypuknutím a v počiatočných fázach 2. svetovej vojny som písal vo svojom predchádzajúcom článku. Od podpisu Mníchovskej dohody uplynulo už 80 rokov a žijeme v úplne iných podmienkach a sme "múdrejší" o hroznú skúsenosť z doteraz najstrašnejšej vojny v dejinách. Ale pamätníci rýchlo vymierajú, a to čo nám bolo kedysi jasné sa postupne zahmlieva. A revizionisti všetkých druhov opäť dvíhajú hlavu.

Pevný múr namiesto vzdialených tehál

Geopolitická situácia je dnes úplne odlišná. Systém kvázi spojeneckých zmlúv, roztrieštených a navzájom podmienených, bez pevnej a jasnej štruktúry spred 2. sv. vojny  bol nahradený pevnými štruktúrami, spoločnými inštitúciami a kapacitami a jasne vymedzenými zmluvnými záväzkami EU a NATO. Najmä NATO, so svojím  článkom V. Washingtonskej zmluvy v duchu princípu "všetci za jedného, jeden za všetkých" navonok vystupuje ako jeden monolitický vojensko-politický blok s mohutnou odtrašujúcou silou a schopnosťou a deklarovaným odhodlaním ju aj použiť v prípade potreby. Aj keď, ako v každej rodine, aj v tejto rodine národov občas vznikajú trenice, rodina má držať pokope a preto sme zviazaní pevným putom.

Na prvý pohľad prehnaných optimistov by sa teda mohlo zdať, že o obranu bezpečnosť sa vôbec netreba starať, že je garantovaná naším členstvom v NATO a EÚ. Na druhej strane, pesimisti namietajú, že aj tak sme hračkou v rukách rozhodujúcich geopolitických hráčov a teda pre svoju bezpečnosť nemusíme robiť nič seriózne, stačí sa len tváriť, že niečo robíme. Táto druhá skupina a s ňou aj  revizionisti namietajú, že Západ nás aj tak zradí a začínajú vajatať, kam sa pridať.

Je teda naša bezpečnosť garantovaná, alebo budeme opäť vystavení riziku zrady pri prvej väčšej kríze a je teda nová zrada takmer neodvratná? Osobne si to nemyslím práve pre to, že spojenecké väzby NATO a EÚ sú nastavené úplne inak než v roku 1938, ako som už uviedol. Lenže sto precentnú istotu nebudeme mať nikdy. Lebo samotná otázka, že či nás dnešní spojenci zradia je zle postavená. Táto otázka je totiž obojsmerná. Má aj druhú časť a tou je to, že ak neveríme spojencom, tak sa sami chystáme na zradu a vychytralé vycúvanie z našich záväzkov k tým druhým. V okamžiku, keď začneme verejne pochybovať o absolútnej platnosti článku V. Washingtonskej zmluvy, začíname uvažovať o zrade. Našej voči spojencom!

NATO je ako pevný múr. Tak pevný, ako pevne v ňom drží ten najslabší kváder. Ak vidíme, že má prasklinu, treba ju opraviť a nie v panike začať vyťahovať z neho kvádre. Toto presne budú robiť naši protivníci, alebo konkurenti, aby sa náš pevný múr rozsypal. A preto si myslím, že treba obrátiť známu zásadu a radšej sa riadiť touto: "Rob voči svojim spojencom len to, čo chceš aby robili oni voči tebe!"

Ako teda zaistiť bezpečnosť Slovenska?

Bezpečnostná situácia sa po období relatívneho kľudu opäť zhoršuje a to hneď vo viacerých parametroch. Téma bezpečnosti sa opäť stáva relevantnou politickou aj spoločenskou témou. A nie je to kvôli zbrojárskej lobby, ako niektorí politici ľachtikársky tvrdia. Zaistiť vnútornú a vonkajšiu bezpečnosť je absolútne prvá a základná úloha štátu. Tomu, kto sa nechce baviť o bezpečnosti, sa môže veľmi rýchlo stať, že nebude mať ani šancu sa baviť o školách, nemocniciach a dotáciách na mlieko.

Ako teda zabezpečiť pre Slovensko bezpečnosť, kde získať kapacity a bezpečnostné garancie pre našu vnútornú aj vonkajšiu bezpečnosť? Slovensko ako malý štát bude mať vždy obmedzené možnosti a preto potrebuje veľmi rozumne kombinovať svoje vlastné sily a výhodné a pevné spojenectvá s bezpečnostnými garanciami.

Svoju vnútornú bezpečnosť si musíme zabezpečiť predovšetkým sami. Štruktúry a aparát na to máme. Len ich treba správne nastaviť a nedovoliť ich stranícku privatizáciu. Aj v tejto oblasti potrebujeme spojencov, ani nie tak na navýšenie našich kapacít, ale na zlepšenie ich účinnosti. Terorizmus aj organizovaný zločin sú dnes globálnymi hráčmi a preto naše spravodajské a bezpečnostné zložky musia byť interoperabilné s našimi partnermi. A musia byť aj dôveryhodné, nielen v očiach našej verejnosti, ale predovšetkým v očiach našich partnerov.

Pokiaľ ide o vonkajšiu bezpečnosť, na to, aby Slovensko malo vôbec šancu sa brániť a klásť účinný ozbrojený odpor potrebuje niekoľko násobne väčšie ozbrojené sily, než ktoré má dnes. Bez záruky, že sa aj ubránime. Nemusíme sa ubrániť, ale nesmieme byť porazení, lebo porazený je len ten, kto sa naozaj sám vzdá. Toto si naši politickí reprezentanti v septembri 1938 neuvedomili a vzdali sa. 

Ozbrojené sily plne pokrývajúce našu obrannú potrebu si síce môžeme vybudovať sami, za obrovských nákladov a nesmiernych obetí, ako to navrhujú niektorí krikľúni s heslami "Pevnosť Slovensko". Aj tak nám to nemusí stačiť. Ak ale nechceme ísť cestou Severnej Kórei a na svoju bezpečnosť dať všetky voľné zdroje, potrebujeme spojencov. Spojencov, ktorí podstatne zvýšia našu odstrašujúcu silu voči vonkajšiemu napadnutiu, sú schopní nám dať bezpečnostné garancie a skutočne nám pomôcť, ak to budeme potrebovať. Spojencov, ktorí od nás očakávajú to isté.

Čo robiť, aby sa Mníchov 1938 neopakoval?

V prvom rade, ako štát si musíme budovať naše vlastné ozbrojené sily. Plnohodnotné a akcieschopné, len s menšími kapacitami, než ktoré by sme skutočne potrebovali, keby sme boli úplne sami. Len takéto sily nám umožnia okamžite reagovať na akúkoľvek krízu a získať čas na pomoc spojencov a partnerov.

Príprava na obranu a budovanie a udržiavanie obranného potenciálu štátu je úloha trvalá. Nemôžeme čakať, až priama hrozba bude klopať na naše hranice. Medzivojnové Československo sa začalo pripravovať na svoju obranu a budovať svoje opevnenia až v roku 1936. Príliš neskoro, ako sa ukázalo.

Musíme budovať odolný a silný štát s pevnými a spoľahlivými inštitúciami, ktorý chráni občanov a slúži im. Odolný natoľko, že ustojí vnútorný nekľud aj rozkladné hybridné pôsobenie zvonku. Ak občania nebudú veriť svojmu štátu, ak ho budú nezodpovední politici rozkladať, tak nám nepomôžu ani silná armáda ani silné spojenectvá. Naopak, sami sa staneme hrozbou sebe a príťažou tým ostatným. Najväčšia sila štátu alebo národa spočíva v jeho odhodlaní a vôli. Štát, ktorému občania neveria, ktorý ich utláča, nebudú občania ani ochotní brániť. Nesmieme zabúdať, že medzi nami žijú ľudia, ktorí už žili v 4 štátoch bez toho, aby sa presťahovali.

Musíme byť sami spoľahlivý a pevný spojenec, ak chceme to isté od našich partnerov. Spojenecké záväzky sa musia plniť. My si nemôžeme dovoliť byť čiernym pasažierom, ktorý sa bude viezť na účet tých druhých. Žiadne imaginárne všemocné NATO alebo EU neexistujú, ani imaginárna armáda NATO. Všetko je to súčet národných kapacít a spoločných inštitúcií a nástrojov. A dôvery. Treba aj z politickej úrovne jasne povedať, že ani jeden záväzok voči spojencom nie je len pre niekoho iného, ale je hlavne pre nás. Áno, deklarovaná jednotka musí byť k dispozícii pre všetkých, ale každý jeden záväzok, každá jedna deklarovaná jednotka, je hlavne pre nás a je to len zlomok z toho, čo skutočne potrebujeme pre seba na našu obranu. Zvyšok nám dajú tí druhí, ak my dáme to svoje im.

Je v našom najvyššom strategickom záujme udržiavať pevnosť a jednotu našich spojenectiev. Nemôžeme si dovoliť našimi pochybnými vyhláseniami z dôvodu domáceho politikárčenia a populistického súboja o voliča u našich spojencov vytvárať dojem, že sme piatou kolónou v rámci aliancie. Všetkým tým, čo sa radi predvádzajú pred kamerami a hrajú sa s našou bezpečnosťou ako deti so zápalkami v sklade palív, je treba pripomenúť, že ak sa im podarí rozbiť jednotu našich spojeneckých blokov, Slovensko z viacerých dôvodov môže byť jedným z prvých kandidátov, ktorý si to odskáče.

Predstava, že môžeme byť prosperujúcou guberniou nejakej novej ríše je veľmi nebezpečná a veľmi rýchlo sa môže ukázať ako falošná.

Preto sa o svoju bezpečnosť musíme starať predovšetkým sami a zároveń byť dobrým spojencom, o ktorého dlhodobo stoja naši partneri.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONÓMIA ĽUDSKOU REČOU

Lacnejšie tovary a bývanie? Šesť najčastejších mýtov o socializme

Z priemernej mzdy si dnes kúpite násobne viac.


Už ste čítali?