reklama

Môj 11. september alebo sila detského obrázku

Detský obrázok. Ako spolu súvisia pád Dvojičiek a zajtrajší sviatok vojakov? Pre mňa veľmi veľa. Aj pre moje spomienky na 11. september 2001 nesedím doma a pokračujem aj po odchode do zálohy.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (21)

Zajtra budeme oslavovať Deň ozbrojených síl. Je to sviatok nás všetkých, čo sme nosili alebo nosíme vojenskú rovnošatu. Ale aj príležitosť spomenúť si na našich predkov, ktorí bojovali a zomierali za našu dnešnú slobodu a aj suverenitu nášho národa. Tvrdo, odvážne a bez vidiny konkrétneho prospechu. Len preto, lebo im srdce tak kázalo. Mnohí položili život, stratili zdravie alebo rodinu. Byť vojakom, to nie je len povolanie, ale v demokratickom štáte by to malo byť predovšetkým poslanie.

Pred desiatimi dňami sme si pripomínali 11. september 2001. Už len tak sporadicky, pár článkami. Pre mňa sú tieto spomienky živé dodnes, aj teraz mám husiu kožu. Ovplyvnili ma v celom ďalšom priebehu vojenskej kariéry. Majú vplyv aj na to, prečo som začal písať, prečo chodím do rôznych diskusií, dávam rozhovory a robím prednášky.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Už je to sedemnásť rokov. Bol som vtedy vo Washingtone, vo Fort McNair, priamo v Eisenhower Hall, kúsok od Bieleho domu a Pentagonu, s výhľadom na Potomac, Pentagon a Reagan Airport. Mali sme seminár, boli sme rozdelení do skupiniek, "výstupy" sme konsolidovali na spoločnej učebni. Spolužiačka Debbie prišla do našej syndikátnej miestnosti a vraví: "Pavel, rýchlo poď, niečo sa deje...". Na obrazovke na učebni sme už videli horiace prvé Dvojča. Kamarát Edo zo Slovenska, ktorý ešte stále slúži, tam bol na vrchu aj s manželkou len pár dní predtým - pekné fotky.

Teraz to celé horí, reportéri na TV staniciach, ktoré sme prepínali v rýchlom slede hovoria niečo ako "hijack" a o nejakých ďalších chýbajúcich lietadlách. Nerozumel som, to slovo som nepoznal. Síce sa mi to snažili vysvetliť, ale pre istotu som rýchlo pozrel Thesaurus... Aha, ÚNOS. Práve sme pozerali ABC News a Peter Jennigs, matador stanice pol storočia od jej vzniku, začal vzrušeným hlasom kričať a v priamom prenose, na obrazovke som videl vylietavať zvyšky lietadla von z druhej budovy. Tie efektné zábery, s vniknutím lietadla do budovy boli až neskoro večer od nejakého očitého svedka. Nebol to hologram, páni konšpirátori, tie som robil ako jeden z mála v Československu na VAAZ v dobe, keď ste ešte ani netušili, že niečo také existuje!

SkryťVypnúť reklamu
reklama

"Toto už nie je náhoda. Niekto na nás útočí...Kto, prečo?" Nikto nič nevedel, ale okrem adrenalínu asi v učebni nebolo miesto na nič iné. So Stevom, vtedy mojim fajčiarskym kamarátom (už vtedy na nich v Amerike "poľovali") sme stáli u okna, kukali a rozprávali sa o tom, čo sa deje. Záblesk, neskôr otras, oblak dymu. Ako pri búrke, najprv vidíš, potom cítiš. Z Pentagonu stúpa hustý dym, z náprotivnej strany od nás, smerom od Dulles Airport. Každý deň som jazdil okolo z opačnej strany na most na 14-tej . V rádiu a neskôr aj v TV staniciach sa začali šíriť nepotvrdené správy o ďalšom útoku na State Department (MZV). Skrátka zmatok, prezident na neznámom mieste, pád lietadla v Pensylvánii, FAA uzemnila všetky lety. Vo Washingtone a asi vo všetkých vojenských základniach a federálnych budovách vyhlásený stav ohrozenia DELTA, ako za vojny.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Telefóny nefungovali. Manželka s deťmi boli v Alexandrii, kúsok ďalej za Pentagonom, cez Potomac. Lenže ako sa dostať domov, alebo aspoň dovolať? Mosty uzavreté, prehľadávali ich pyrotechnici... Domov som sa dostal pred polnocu dosť veľkou okľukou cez Woodbridge, mosty v meste boli stále nedostupné. Manželka a deti pozerali telku, nechápali. Čo s nami bude? Vydržali sme to prakticky v kuse viac ako dva dni. Rekordérom bol práve Peter Jennings, moderátor ABC News, svoj priamy prenos zo štúdia ukončil po neuveriteľných 75-tich hodinách. ÁNO, 75 hodín, bol ako sedemdesiatnik vo vynikajúcej kondícii.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Po pár dňoch telefonát z domu: "poďte domov, načo tam ešte čakáte?" Vydržali sme až do leta 2002, navštívili sme aj NYC a rumovisko na Ground Zero. Pár dní po útoku, už 16.9. sme išli do Monticella (Jeffersonov dom), náš vedúci programu, John, to nechal na každom z nás s komentárom: "predsa teraz úplne nezmením svoj život a nezaleziem do diery! To je to, čo práve chcú...". Väčšina išla na ten výlet, arabskí kolegovia radšej zostali doma. Báli sa, atmosféra bola dosť vypätá.

Keď sme boli pred Vianocami v New Yorku, v okolí Ground Zero boli ešte stále improvizované pietne miesta aj známe tabule s lístočkami s údajmi hľadaných osôb. Príbuzní stále dúfali, nemohli uveriť. Keď končil školský rok, naša druháčka Miška nakreslila na výtvarke na tému "môj zážitok roka" padajúce Dvojičky. Dodnes ten výkres niekde mám schovaný. Nie, nerámoval som ho a nevešal nikde. Nechcem. Ale až trocha upracem moje vojenské relikvie po odchode do civilu, nájdem ho, naskenujem a zavesím na svojom profile. Nechcem, aby moje deti ani vnúčatá, ak raz budú, kreslili takéto najsilnejšie zážitky roka. Tento pocit ma držal v službe po celý zvyšok vojenskej kariéry. Veľa krát ma naštvali, ponížili, "vypiekli" so mnou, lebo som neliezol niekomu niekam, ani sa nepodlizoval, ale pre tento obrázok a pocity s ním spojené som vždy nakoniec zaťal zuby a zostal... Na tento obrázok som si spomenul, aj ho pripomenul 11.9.2007, ako ich šéf, všetkým zhruba 150 príslušníkom práve slúžiacej bojovej zmeny na operačnom centre v Kábule, na Hlavnom veliteľstve ISAF. Vtedy som sa všetkých na pľaci spýtal, či si spomínajú, čo robili 11. septembra 2001. Ja som to vedel a vedel som aj prečo som v Kábule. Vedel som to vtedy a viem to aj teraz. Kto nezažil, nepochopí.

Tento rok som to po takmer po sedemnástich rokoch od 11. septembra 2001 nedal. Odišiel som do civilu. Už sa to nedalo, bolo toho veľa. Ktovie, keby som si vtedy koncom tohto apríla spomenul na Miškin obrázok s padajúcimi Dvojičkami, možno by som ešte slúžil. A možno nie, lebo chlap má vedieť, ako sa v kritických chvíľach rozhodnúť. Ak by som zostal, musel by som kolaborovať. Nechcem! To je, ako keby som ten Miškin obrázok vyhodil do koša! Stále ten obrázok mám a viem prečo. Nevzdávam to! Idem ďalej, len už nie v zelenej uniforme, ale idem ďalej! Inak sa nedá. Minulý týždeň mi zomreli dvaja priatelia. Predčasne, nestihli všetko. Neviem koľko mám ešte času, nikto to nevie. Ale nechcem ho len tak premárniť.

Post Scriptum pre konšpirátorov

Viem, že konšpirácie sa dobre šíria v dnešnej post-faktuálnej dobe. A neverí im len prostý ľud, ale aj vysoko postavení ľudia, u ktorých by ste to nečakali. Neverím na tieto konšpirácie. To, čo som zažil, bolo reálne a ako oborník, ale aj technik a triezvo uvažujúci človek vylučujem konšpirácie tohto rozsahu. Kto ich šíri, šíri bludy a zlobu. Po prvé: To, že sa niečo mohlo nejako stať, vôbec neznamená, že je aj pravdepodobné, že sa to tak naozaj stalo. Narážam tým na konšpirácie o riadenom odpale Dvojičiek. Treba poznať fyziku dynamických dejov. Keď sa pred pár mesiacmi zrútila horiaca veža v Singapure úplne rovnako ako Dvojičky, po obyčajnom požiari, nikto neprišiel s teóriou o riadenom odpale. Po druhé: V USA som žil. To bola vtedy plne fungujúca slobodná krajina, konšpirácia tohto rozmeru so zapojením stoviek až tisíciek ľudí by sa nikdy nedala utajiť a ani by asi nikoho nenapadla - veď by to viedlo k zničujúcej občianskej vojne.

Nechajme všetky obete terorizmu, nielen tie z 11.9.2001 odpočívať v pokoji. Ale ani nezabudnime, že sloboda a právo žiť si podľa svojho nie sú zadarmo. Nikdy neboli!

Zajtra budú naši vojaci oslavovať. Zablahoželajme im, držme im palce a podporujme ich. Ale aj žiadajme po nich aby to, že nosia uniformu a majú zbraň, nebrali len ako zamestnanie. A verte mi, oni to v absolútnej väčšine ani tak neberú. Viac ako osemnásť tisíc sa ich už vystriedalo v rôznych kútoch sveta v rôznych misiách. Nielen pre peniaze, ako to mnohí zľahčujú, ale hlavne preto, že sú vojaci a vedia, že je to potrebné a dostali takú úlohu. Našťastie, boli nasadení a niektorí museli dokonca bojovať ďaleko od vlasti. Ale všetci vedia, že ich srdce a rodiny sú tu, doma na Slovensku, a že ich poslanie je ochrániť a brániť ho. Nie sami, ale s podporou všetkých občanov. Všetko najlepšie, naše vojačky a vojaci!

Pavel Macko

Pavel Macko

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  166
  •  | 
  • Páči sa:  5 300x

Predseda mimoparlamentnej opozičnej strany ODS - OBČIANSKI DEMOKRATI SLOVENSKA, ktorá je súčasťou volebného zoskupenia "Maďarské fórum, Občianski demokrati Slovenska, Za regióny, Rómska koalícia, Demokratická strana". Som generálporučík armády v zálohe. Venujem sa: stratégie a technológie, bezpečnosť a obrana, medzinárodné vzťahy. Vzdelanie: Ing. (1. výzbrojno-eletrotechnický - optoelektronika a 2. automatizácia velenia a elektronické počítače) CSc. – vojenská technika, VA Brno MSc. – stratégia národných zdrojov, NDU, Washington D.C., USA vyšší akvizičný kurz (II. st VŠ), USA Skúsenosti: technické, manažérske a vojenské funkcie, velenie a riadenie medzinárodných tímov, velenie a riadenie medzinárodných vojenských operácií, inovatívny výcvik a simulačné technológie. Top zamestnania: zástupca náčelníka GŠ OS SR, veliteľ NATO JFTC, zástupca veliteľa pozemných síl, veliteľ celoarmádnej logistiky, šéf operácií ISAF v Afganistane, zástupca pre podporu veliteľstva ALLC HQ Heidelberg. . Zoznam autorových rubrík:  Obranná politikaNaše ozbrojené silyBezpečnostná politikaTrocha histórieKauza generálov fantómSpoločnosťSpomienky a zaujímavostiNezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

750 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu